Keď nás mozog klame - ako vzniká skreslené vnímanie reality
Keď realita nie je tým, čo sa deje, ale tým, ako ju čítame.
Poznáš ten pocit, keď sa na niečo nahneváš a neskôr zistíš, že to celé bolo inak?
Stretol som raz muža, ktorý mi rozprával, ako sa pohádal so svojou manželkou kvôli banálnej poznámke. Myslel si, že ho kritizuje, že ho ponižuje. Celý deň bol v napätí, cítil sa odmietnutý. Keď sa večer upokojil, uvedomil si, že jej slová vlastne vôbec neboli útokom. Len vychádzali z jej vlastného stresu. A v tej chvíli mu došlo – nevidel realitu takú, aká bola. Vidiel ju cez svoje vlastné filtre.
Túto skúsenosť zažil každý z nás. Hádka, nedorozumenie, krivda, zbytočné domnienky. Myslíme si, že reagujeme na svet, ale v skutočnosti reagujeme na svoj vnútorný obraz sveta – na to, ako sme si ho interpretovali.
Ako mozog upravuje realitu
Z pohľadu neurovedy je fascinujúce, že naše zmysly denne prijímajú približne 11 miliónov bitov informácií. Vedomie však zvládne spracovať len mizivé percento z nich.
Aby sme sa nezbláznili z množstva vnemov, mozog neustále filtruje, vyberá a upravuje realitu. Vytvára z nej verziu, ktorá nám dáva zmysel.
Nie je to klam v zlom slova zmysle – je to nevyhnutný spôsob, ako prežiť.
V NLP hovoríme o troch základných filtroch mysle: vymazanie, skreslenie a zovšeobecnenie.
Vďaka nim dokážeme rýchlo reagovať, no zároveň si nimi často vytvárame vlastné pasce.
Tri filtre, ktoré tvoria náš svet
1. Vymazanie
Mozog automaticky ignoruje všetko, čo nepovažuje za dôležité.
Predstav si, že niekto ti počas dňa povie päť milých viet a jednu kritickú poznámku. Čo si zapamätáš? Väčšina ľudí práve tú jednu negatívnu. Nie preto, že by bola najdôležitejšia, ale preto, že v našom vnútri spustila niečo známe – starý pocit, staré zranenie.
Vymažeme všetko ostatné a sústredíme sa len na to, čo potvrdzuje naše vnútorné presvedčenie.
2. Skreslenie
Je to okamih, keď si niečo vysvetlíme podľa svojich emócií, nie faktov.
"Neodpísal mi" sa zmení na "už ho nezaujímam".
"Zabudla mi zavolať" sa preloží na "nestojím jej za to".
A hoci to znie dramaticky, väčšinou to vôbec nie je pravda. Len si realitu prispôsobíme vlastnému príbehu.
3. Zovšeobecnenie
Tu sa z jednej skúsenosti stane pravidlo.
"Vždy to pokazím."
"Nikto ma nepočúva."
"Muži sú všetci rovnakí."
Takto vytvárame vnútorné mapy, ktoré síce uľahčujú rozhodovanie, ale často nám bránia v raste. Pretože svet už nevnímame taký, aký je – ale taký, aký si ho pamätáme.
Mozog verzus realita
Keď sa pozrieme na rovnakú situáciu dvaja, často vidíme úplne iné veci.
Nie preto, že by jeden z nás klamal, ale preto, že každý z nás má iný filter skúseností, hodnôt a presvedčení.
Neexistuje objektívna realita, ktorú všetci vnímame rovnako. Existuje len množstvo subjektívnych realít, ktoré sa prelínajú.
V praxi to znamená, že sa často nehádame o to, čo sa stalo – ale o to, ako to kto pochopil.
Ako zistiť, že tvoj mozog práve klame
Stačí sa na chvíľu zastaviť a položiť si otázku:
"Je to, čo si myslím, skutočne fakt, alebo len interpretácia?"
"Mám všetky informácie?"
"Čo ak to, čo vidím, nie je celá pravda?"
Tieto otázky pomáhajú vytvoriť priestor medzi podnetom a reakciou.
A práve v tom priestore vzniká sloboda.
Mozog reaguje automaticky. My však môžeme vedome zmeniť filter, cez ktorý sa na svet pozeráme.
NLP cvičenie: Zmeň filter, zmeň realitu
Skús si spomenúť na situáciu, ktorá ťa nedávno rozhnevala alebo zranila.
Napíš si ju na papier v jednej vete – napríklad:
"Ignoroval ma, keď som s ním hovoril."
Teraz sa na to pozri z troch rôznych uhlov:
Čo ešte môže byť pravda?
– Možno mal plnú hlavu práce.
– Možno si myslel, že si už povedal, čo chcel.
– Možno sa pre niečo vnútorne trápil.Ako by to interpretovalo dieťa vo mne?
– "Nie som dôležitý."Ako by to videl dospelý ja?
– "Nešlo o mňa. Bola to len situácia."
Zrazu sa mení energia. Z hnevu prichádza porozumenie.
A s porozumením prichádza pokoj.
Toto je neuroplasticita v praxi. Keď meníme spôsob, akým o niečom premýšľame, meníme aj chemické procesy v mozgu. Inými slovami – každou novou interpretáciou prepisujeme staré vzorce.
Záver
V úvode som spomínal muža, ktorý si myslel, že ho manželka kritizuje.
Keď sa večer pozrel na situáciu inak, pochopil, že jeho mozog len spustil starý program – pocit nedostatku uznania z detstva.
Zrazu dokázal vidieť realitu bez filtra.
Nie ako útok, ale ako volanie po pochopení.
A v tej chvíli sa niečo zmenilo.
Nie v nej – v ňom.
Realita nie je to, čo sa deje.
Realita je to, ako ju čítame.
A keď sa naučíme čítať vedome, život začne dávať nový zmysel.